Cestovanie

Paríž s mamou

Parížska krása alebo ako vyvetrať mamu, sestru aj vlastnú hlavu. Bez stresu, hádok a cestovnej horúčky. Nezáleží na počasí, Paríž sa usmieva toľko, koľko sa budete vy!

Narodeninový kopec

„A vy nemáte mužov?“ spýtal sa mladý čašník, keď nás odprevádzal z reštaurácie. Nebola to najlepšia reštaurácia v štvrti Montmartre, namiesto calvadosu sme pili kyslé víno, ale zachránila nás tri pred dažďom. Mňa, moju sestru a našu mamu. „Máme, ale nie v Paríži!“ zasmiala som sa. „Všetky tri?“ uisťovali sa čašník a jeho šéf synchrónne. A len boh vie, ktorá sme komu padli do oka.

Áno, všetky tri sme zanechali svojich mužov na Slovensku a nechali sme sa unášať atmosférou mesta maminých snov. S magickým číslom 69 totiž naša mama mysliaca vždy dopredu vyslovila želanie, že o rok nebude nič okrúhle oslavovať, ale pôjde so svojimi dcérami do Paríža. A nie hocikam, ale na svoje obľúbené miesto. Na Montmartre. A stalo sa.

Po výdatnom obede v spomínanej reštaurácii vyšlo slnko a svietilo na nás striedavo podľa potreby. Každá z nás už v Paríži zopárkrát bola. Ale táto návšteva mala svoj vlastný pôvab a jediný cieľ: každý deň sa poprechádzať v uličkách Montmartru, dať si raňajky okolo obeda a calvados k tomu, obed ešte pred zotmením a calvados k tomu a namiesto večere chutný a výživný calvados.

Calvados

Pálenka destilovaná z jablkového muštu, ktorý následne dozrieva minimálne dva roky v dubových sudoch. Jej charakteristickú chuť má na svedomí pôda z francúzskeho regiónu Dolná Normandia, na ktorej rastú jablone, z ktorých sú jablká, z ktorých sa robí ten mušt a tak ďalej. Francúzi ju pijú asi tak od 14. storočia. Počas Francúzskej revolúcie vznikla na území Normandie oblasť Calvados a s ňou aj slávny názov obľúbenej pálenky. Prosím nezamieňať s našou jablkovicou! Calvados má hnedo zlatú farbu s jantárovým nádychom (čím starší tým tmavší), pije sa väčšinou z koňakových pohárov pri izbovej teplote.

Diskrétny pôvab

A medzi koštovkami calvadosu nakukujeme do maličkých galérií, špecifických obchodíkov a samozrejme dovnútra Basilique du Sacré-Cœur  čiže do Chrámu najsvätejšieho Ježišovho srdca. Žiadna Eiffelovka, Champs Elysées a Louvre. Ale Cimetière du Père-Lachaise a celý Montmartre vrátane večernej návštevy Moulin Rouge. Lebo lokality si už od januára plánovala mama a ako sama povedala, niečo ju stále priťahuje na ten kopec. „Basilique Sacré Coeur pri doterajších návštevách len zvonka a teraz aj z vnútra je zážitok na celý život. Sakrálna hudba je pod kožou aj s chórovým spevom doteraz. Určite som tam v minulých životoch bývala.“ – hovorí mama a my jej veríme. Veď sme jej dcéry a naša mama mala, má a bude mať vždy pravdu.

Návrat v čase

Napriek tomu, že naša mama je bývalá pani učiteľka, a to s tou pravdou je vážne pravda, päť dní v spoločnej hotelovej izbe, vo výťahu, v metre, v cudzom meste, za jedným stolom a úplne všade, preverí každý vzťah, aj ten s vašou mamou. Hlavne, keď ste naposledy spali spolu v jednej izbe asi tak pred štyridsiatimi rokmi. No dobre, ja som si k našim do spálne išla ľahnúť naposledy ako tehotná 23 ročná žena, ktorú vystrašil nočný motýľ padnutý za perinák. Dodnes všetci spomíname, ako som sa dokázala vtrepať s veľkým bruchom medzi otca a mamu. Prešlo ďalších 23 rokov a moja mama teraz spokojne odfukuje vedľa mňa na posteli. Z druhej strany spí moja o štyri roky staršia sestra a vôbec sa nehýbe! Prestávam čítať a sledujem perinu, postihnutá náhlymi a bezdôvodnými úmrtiami novorodencov. Okej, moja sestra je už veľká, ale spí tak tajne nehybne, že mám chuť priložiť jej k ústam zrkadielko. Perina sa vôbec nedvíha! Na dvorčeku pod našou izbou húlia miestni Francúzi a všetok dym máme v sekunde u nás v izbe. - To je humus! - povie z ničoho nič moja sestra a bez varovania sa posadí, aby zavrela okno. Bohužiaľ práve vo chvíli, keď sa nakláňam bližšie, aby som preverila jej životné funkcie. Jedna z druhej zažívame šok. Potichu sa na tom smejeme a mama prestane pochrapkávať. Cítim zrazu ten posun v čase, sme v našej detskej izbe a musíme sa chichúňať strašne potichu, aby sme nezobudili mamu. Lenže smiať sa potichu je úplne ten najhlučnejší nápad.

Aplikácia VIP

Všeobecne sme sa spolu asi nikdy toľko nenasmiali (áno áno, viem, že to budete chcieť zvaliť na calvados, ale ten nás chránil iba pred sychravým jesenným počasím). Nebolo treba nič riešiť, len to, ako sa po francúzsky povie: aké najchutnejšie jedlo varí váš kuchár? Alebo doneste nám prosím raňajkové menu, vieme že je 12.30, ale my budeme raňajkovať. Prípadne rozhodnúť, ktoré topánky si mama obuje na predstavenie do Moulin Rouge. Lebo vďaka aplikácii v mobile sme vedeli, koľko kilometrov denne máme v nohách. A keďže naše predstavenie začínalo o 21.00, nohy si po celom dni zaslúžili niečo pohodlnejšie na nižšom opätku. Popíjajúc pravé šampanské s luxusným výhľadom na stolíky s červenými lampičkami pod sebou aj na javisko pred sebou sme sa zhodli, že s VIP vstupenkami do Moulin Rouge (dajú sa pohodlne zakúpiť cez internet) môžete mať na nohách úplne čokoľvek. Aspoň tak sme sa cítili, keď nás po červenom koberci uvádzali od vchodu až po náš stolík viacerí muži v tom najrôznejšom veku. Všetci mali niečo spoločné: predklon, frak a gentlemanskú pozornosť. Okrem rôznych darčekov a vychladeného šampanského počas celého večera sa páni postarali o naše veci v šatni aj o komfortnú a plynulú cestu dnu aj von po predstavení. Poklona k tomu. Čo viac si môžete priať?

Moulin Rouge

Videli sme dekadentnú zábavu v takom veľkom štýle, aký len neveľké javisko v legendárnom Červenom mlyne dovoľovalo. Nakazená atmosférou obrazov Toulousa-Lautreca, oskarovým muzikálom s Nicol Kidman a Ewan McGregorom či dokonalosťou Cirque du Soleil aj skvelými tanečnými choreografiami našich umelcov, hľadala som, čo ma na vystúpení nadchne. Chuť pravého šampanského, kostýmy a odvaha niektorých tanečníkov, ktorí, postrádajúc rytmus, hrdo vytvárali potrebné tanečné útvary. Samozrejme ženská časť na javisku každú chvíľu hore bez. Kto vie, či bola mužská časť v hľadisku spokojná. Dievky boli štíhle, a tak nemali takmer žiadne poprsie a tú správnu iskru v oku. Vášeň a dokonalosť, tak nahradila nekonečná pestrosť a rozmernosť kostýmov, jedno obrovské akvárium, v ktorom takmer nahá žena predvádzala vodný tanec s obrovskými letargickými hadmi a pár adrenalínových kúskov medzi jednotlivými tanečnými číslami. No ale koľko ľudí, toľko chutí, hľadisko bolo plné. Kým zhasli svetlá, pod nami na prízemí vládol čulý ruch ako vo vychytenej reštaurácii. Čašníci sa obracali svetelnou rýchlosťou, lebo každý vedel, že zhasnutím svetla končia všetky objednávky a bar sa zatvára. A začalo sa predstavenie Féerie. Nič, čo by sa v našom prípade dalo zvládnuť celkom za triezva. Najznámejší kabaret na svete sa od roku 1889 posunul. Kam, tak to treba vidieť na vlastné oči. Majitelia sľubujú zážitok, a ten sme rozhodne (napriek všetkému, čo som spomenula), pocítili všetky tri. Bol to nezabudnuteľný večer a zážitok v jednom. Bez irónie.

Klobúčik, šálik aj kabátik

Nemyslite si, že s vami budem lietať po obchodoch, - varovala nás moja staršia sestra, členka Vedeckej rady Ústavu etnológie SAV. Tým nenaznačujem, že moja sestra je nejaká suchárka, čo sa nerada parádi. Práve naopak! Miluje oranžovú, ktorá jej nenormálne pristane a šáliky vo všetkých podobách. A čo si dá na hlavu, to jej svedčí. Len ísť to zakúpiť považuje väčšinou za stratu času. V prípade nášho spoločného parížskeho dobrodružstva musela podľahnúť. Vonku sa rozpršalo a náš obľúbený obchodný dom Forum des Halles, do ktorého môžete vstúpiť rovno z metra, sme mali skrátka po ceste. Pomaly a opatrne, aby sme ju nevyplašili, vytvorili sme pri raňajkách s mamou nakupovací plánik, do ktorého sme nenápadne včlenili obchody, kde by mohli mať sako na blížiacu sa sestrinu konferenciu v Lodži. A hneď v prvej predajni moja sestra ulovila kabátik medovej farby! Niekoľkokrát si prezliekla veľkosti (ja a predavačka sme ju nútili do čísla M, ona a mama do čísla L) až nakoniec zvíťazila ako vždy mama, ale šik kabátik z Paríža sme mali zbalený! A po ňom sme naskočili na tú správnu vlnu a na čo sme siahli, to nám sedelo! Každej pribudlo niečo štýlové na cestu a som si istá, že tieto kúsky budeme uchovávať doma vo zvláštnej úcte. Lebo na výlet tohto typu sa skrátka nezabúda!

Bonne fin

Rozhodne sa tomu nebráňte ani vy. Kúpiť si niečo sexi v Paríži! Dnes si nasadím nové slnečné okuliare a som tam s nimi naspäť! S mamou a sestrou v kaviarni na brehu Seiny pri trojitej zmrzline. A vidím motorkársky pár, ona má cez päťdesiat, celá v koži, on do tridsať tiež celý v koži. A vášnivo sa bozkávajú pred vchodom do Basilique du Sacré-Cœur na Montmartri. Pôsobí. Toto miesto skrátka na city pôsobí. Neveríte? Tak tam choďte!