Cestovanie

Dve sestry v La Scale

Plniť si sny a zažiť niečo nezabudnuteľné. Aj toto je La Scala.

Začalo to niekde hlboko v detstve, keď som trpezlivo zdieľala svoju detskú izbu so staršou sestrou. Tá hrala na priečnu flautu, na klavír, a aby toho nebolo málo, chodila aj na spev. Mala krásny hlas, mala talent a v pláne študovať na konzervatóriu. Zdravie ju však dobehlo, a tak zostal len nesplnený spevácky sen.

Darček pošepkaný do ucha

A sestry sú od toho, aby robili jedna pre druhú všetko, čo sa len dá. Napríklad oživiť po polstoročí jeden z nesplnených snov a navštíviť spevácky raj. Keď sa rozhodnete prekvapiť milovanú osobu zážitkovým darčekom, ktorý nejakým spôsobom súvisí s Talianskom, môže sa vám stať, že načasovanie vám skrátka nevyjde, aj keď urobíte všetko preto, aby vyšlo. Taliani majú svoj vlastný spôsob, svoje vlastné životné tempo, ktoré im, mimochodom, treba občas závidieť. Ak potrebujete napríklad darovať v júni vstupenky do La Scala, neprídu ani v septembri v deň odchodu do vysnívaného Milána. V ten deň vám ale bude telefonovať milý Talian a vysvetľovať, aby ste sa zastavili v ich kancelárii na istej milánskej ulici, kde na vás budú vaše vstupenky pekne čakať. A že je to najbezpečnejšie riešenie. Čo na tom, že medzi tým uplynie od zaplatenia vstupeniek po tento telefonát presne pol roka! Áno, naozaj. A keďže agentúra prevzala vaše nemalé peniaze aj za doručenie, naberiete odvahu a poviete milému Talianovi do telefónu, že v žiadnom prípade nebudete hľadať ich kanceláriu, lebo je to narodeninový darček a že si určite poprosíte tie vstupenky doručiť na recepciu vášho dovolenkového pobytu. Trochu pritom riskujete, lebo veď ten Talian vám zavolal hneď dvakrát za sebou, že či určite radšej neprídete osobne po vstupenky. Nezabudnem na jeho angličtinu, ani na to, že som práve cúvala do garáže a naziapala som naňho, že kvôli ich neschopnosti som si ani letenky nevybavila a cestujem túto noc autom, lebo mi do poslednej chvíle nebolo jasné, ktorý dátum predstavenia vlastne platí. Ale to už trochu predbieham. Okrúhle narodeniny mojej sestry boli v jeden krásny júnový deň a ja som jej pošepkala do ucha, kedy spolu ideme a kam.

Rozprávkový začiatok

Pretože na konci divadelnej sezóny ešte La Scala neponúka predaj miest na novú sezónu, spoľahla som sa na agentúru, ktorá umožňuje zakúpiť vstupenky po celom svete aj v predpredaji. Predražené, ale sú. Komunikácia s touto talianskou sekciou svetovej agentúry bola viac než napínavá. Na začiatku aj na konci však bola rozprávková pohodička, takže to stálo za to! Poradila som sa s najpovolanejšími, na čo sa oplatí ísť a na čo sa chodí do La Scala a dozvedela som sa, že ak do milánskej opery, tak jedine na niečo talianske. A bolo rozhodnuté. Nápoj lásky od Donizzetiho. Túto operu som už mala možnosť vidieť s fantastickou Adrianou Kučerovou v našom SND. Zvedavosť tak len rástla. Zostávalo zorientovať sa v miestach na sedenie. Vizualizáciu miest na sedenie nájdete na internete (http://www.teatroall...), zostáva len mať dobrý odhad, predstavivosť a odvahu, zakliknúť definitívny výber. Vybrať vhodné predstavenie vo vhodný čas a pozrieť si ho z najvhodnejšej lóže, to je výzva aj pre silné povahy. V istej chvíli si aj tak poviete, že je to darček, a ten si treba užiť a tak som nakoniec odvážne vybrala a priplatila som dokonca doručenie do inej krajiny v cene dobre ušitého saka. A nakúpila knižky o Miláne a začala sa tešiť.

La Bella Italia Siesta

Ako som už prezradila, vstupenky nedorazili na Slovensko, ale medzičasom dorazil okrem iného mail, že naše predstavenie sa zrušilo a v ponuke sú v podobných termínoch dve ďalšie. Jedno z nich bol našťastie Nápoj lásky, a tak som potvrdila, čo by sme radi videli a kedy to všetkým vyhovuje (išli sme ja a moja sestra plus naši manželia) a zase prešli dva mesiace. Dnes už viem a podávam ďalej, že najistejší spôsob, ako sa k dostať k vstupenkám je zrejme, ak vám ich nejaká dobrá duša kúpi priamo v Milánskom metre, kde má La Scala svoju predajňu a prinesie alebo pošle vám ich domov. Budete lepšie spať a prídete o menej peňazí. A budete si môcť napríklad v kľude zarezervovať ubytovanie aj letenky. My sme takéto vymoženosti nemali. Ale možno aj práve preto bol výlet do Milána nezabudnuteľný, intenzívny a očarujúci.

Smer Miláno nech sa deje čo sa deje

Vyrazili sme autom na noc a celú sme ju predebatovali, čo bolo prvé plus. Nevidíme sa so sestrou každý deň, takže paráda. Hneď po prekročení hranice do Talianska pribudla jedna ďalšia veľmi chutná a účinná paráda. Najlepšie espresso na svete. Za jedno euro a úplne kdekoľvek. Aj na pumpe! Odporúčam. Pri každom ďalšom sme vymýšľali, čo všetko sa za predĺžený víkend v Miláne dá pozrieť. Rátali sme aj s alternatívou, že vstupenky na operu nás čakať nebudú a svoj Nápoj lásky si vypijeme v nejakom priľahlom bare s výhľadom na La Scala. Tretia a najlepšia paráda (lebo do tretice všetko najlepšie) nás čakala ráno na recepcii nášho apartmánu. Usmiata Talianka na nás hneď od vstupu mávala obálkou, v ktorej boli naše vysnívané vstupenky. Dátum sedel, večer bolo predstavenie, a tak sme poprosili recepčnú, aby nám na večer objednala taxík. Ani sme veľmi nevybaľovali, len tú whisky, čo sme si priniesli na raňajky, štrngli si ešte raz dôslednejšie k sestriným krásnym narodeninám a zaľahli spať.

La dolce vita

Spať za bieleho dňa, to je prvý krok k tomu, aby ste sa vcítili do sladkej talianskej duše. A presne to sme my štyria potrebovali. Po spánku si dať tú najlepšiu pizzu, vychladené prosecco a mať jedinú starosť – čo si oblečiem večer do opery? Tomu sa hovorí la dolce vita. Sladký život si môžete pokojne namiešať aj vy. Miláno vôbec nie je ďaleko a privíta vás s otvorenou a stále dobre naladenou náručou. Ak chcete skutočne zapadnúť aj do hviezdnej La Scaly, oblečte sa s rozumom. Niečo ako do nášho divadla. Malé čierne, smart casual. Chlapci v oblekoch sú fajn. Nepotrebujete ani frak, smoking, ani dlhé a predražené večerné toalety. Tie uvidíte len veľmi zriedka a zaručene v nich bude navlečená turistka. V našom prípade sme stretli iba jednu dámu v nádhernom červenom kimone, ktorá bola už na prvý pohľad z Japonska. Kimono to celé iba doťuklo. Takže ak nechcete byť overdressed, pohodlná krása a rúž to istia. Pohodlne krásni a vysmiati sme nasadli do taxíka a nechali sa unášať až do centra. Dajte si časovú rezervu ako my, nech máte čas sa pokochať mestom. Zároveň predídete stresu, lebo Miláno je naozaj big city – grande città.

La Scala naozaj a naživo!

Už ste to možno počuli, my sme to aj videli. Budova La Scaly na prvý pohľad každého sklame. Naša historická budova národného divadla v Bratislave je oproti nej žiariaca hviezda. Ale vo vnútri vás nesklame určite. Vstupná hala, chodby a schodíky na jednotlivé podlažia sa opäť dajú porovnať s Redutou v Bratislave, či historickou budovou SND. Veľkorysejšia na priestor, s duchom starých majstrov. Vyvrcholenie vás však ešte len čaká. Vojdete do svojej lóže a vtedy to príde. Otvorí sa pred vami nádherný a skutočne majestátny červeno zlatý interiér valcovitého hľadiska s neveľkým javiskom. Zážitok, ktorý je najlepšie si pozrieť na vlastné oči. Mali sme to šťastie, že sme sedeli dostatočne vysoko - nádhera bola dokonalá. V našej lóži sme boli spolu s dvoma Japonkami, takže sme sa našťastie zhodli na jazyku anglickom. Ten si navolíte na čítačke pred sebou a potom už len počúvate spevavú taliančinu a prekladáte si, o čom spievajú. Alebo na chvíľku privriete oči a len tak počúvate. Lebo aj to sa dá. Cez prestávku nezabudnite zabehnúť do baru na prosecco či iný drink. Nápoj lásky nemôžete vidieť nasucho. La Scala sa vám bude páčiť ešte viac. My sme si pochvaľovali.

A čo ešte v Miláne?

Ak ste boli na nejakých letných dovolenkách v Taliansku, druhé najväčšie mesto tejto čižmy na mape Európy vás určite prekvapí. Juh Talianska sa od severu poriadne líši. Už na prvý pohľad je bohatší. Ľudia vyzerajú ako zo žurnálu, metro som ešte čistejšie a krajšie nevidela, a to som už bola naozaj všelikde. V čase našej septembrovej návštevy vrcholila svetová výstava EXPO, takže aj tento zážitok stál určite za to. Viem, že ten sa už nedá zopakovať, ale vidieť druhú najväčšiu katedrálu na celom svete – Milánsky dóm (Duomo) a pozrieť si Miláno zo strechy tejto katedrály a prechádzať sa po nej, to môžete. Možno na streche medzi vežičkami ešte uvidíte ako my ultra moderné sochy v kontraste s tými starými zo 14. – 16. storočia. Alebo zájdite do Kostola Panny Márie milostí (Santa Maria delle Grazie) a vychutnajte si Poslednú večeru od Leonarda da Vinciho. A keď fakt neholdujete histórii, aspoň sa prejdite po Galérii Viktora Emanuela II, je plná značkových obchodov a na všetkých fotografiách odtiaľ budete vyzerať absolútne dokonalo. Nevieme prečo. Ale prostredie je to nielen fotogenické, ale aj krásne. No a v prípade nákupov vám každý bedeker poradí, kde všade predáva Armani, Dolce&Gabbana, Alfa Romeo, Versace či Prada. Ak máte čas a chuť ešte trochu spomaliť a len tak sa príjemne poprechádzať, sadnite na metro a vyvezte sa ku kanálom Navigli ďalej od centra. Z pôvodných kanálov slúžiacich od 12.storočia na obranu a neskôr lodnú dopravu sa dnes zachovali dva Navilgio Grande a Naviglio Pavese. Odporúčame večernú prechádzku, táto lokalita je plná príjemných reštaurácií, kde si môžete dať skutočné milánske rizoto či nefalšované milánske špagety. Aj zmrzlina je tam nenormálna. Aj kopec starožitných obchodíkov. No skrátka Miláno! Choďte sa pozrieť a budete sa usmievať ako ja teraz. Práve v týchto zimných dňoch spomínam a usmievam sa o to viac. Zohrieva ma môj žltý kabát. Na otázku, odkiaľ ho mám, poviem – To mi kúpil manžel v Miláne – no neznie to vynikajúco? Už aby boli ďalšie narodeniny.