Kultúra

Nemrhaj láskou na tých, čo ťa nemilujú

Keď spojenci pripravovali vylodenie v Normandii, britskí piloti lietali nad Francúzskom a fotografovali pobrežie, aby mohli stratégovia v Londýne presne naplánovať vojenskú akciu. Lietali celkom nízko a bez výzbroje, a tak boli ľahkým terčom pre nemeckú protileteckú obranu. Mnohých zostrelili a zajali, mnohých však zostrelili, ale nechytili, pretože sa piloti dokázali tajne vrátiť domov. Pomohli im v tom dve veci, ktoré mali vo výstroji: malý kompas a hodvábna šatka, ktorú mali uviazanú na krku. Na šatkách mali totiž vytlačenú mapu vždy toho územia, nad ktorým lietali, aby sa v prípade núdze mohli zorientovať. Šatky mali oproti papierovým mapám tú výhodu, že boli ľahké, nešuchotali a nemohli sa rozmočiť. Dali sa poskladať na malý rozmer, takže ich v prípade zajatia dokázali vojaci prepašovať aj do zajateckých táborov a použiť neskôr.

Čo to bolo za múdru hlavu, čo prišla na nápad zmultifunkčniť kus oblečenia? A prečo nevyužívame ten princíp ďalej? Stávame sa stále viac vizuálnymi bytosťami, svojím oblečením dávame najavo svetu svoj postoj, bohatstvo či profesiu, občas aj celé sformulované názory na okolie, či momentálne rozpoloženie, všetky tie I’M YOUR ANGEL, I NEED HOLIDAY, CHODÍM S BLBCOM, IF YOU THINK I LOOK LIKE A BITCH YOU SHOULD SEE MY MOTHER a podobné skvosty. Všetko to má pomôcť okoliu lepšie sa vyznať v nositeľoch oblečenia. Ako však oblečenie pomáha svojim nositeľom? Prečo napríklad žiadnemu výrobcovi pánskej spodnej bielizne nenapadlo vytlačiť na lem slipov, na to miesto, ktoré muž uvidí, keď si ich vyzlečie, nápis DAJ MA DO PRANIA, NA ĎALŠÍ DEŇ SI VEZMI ČISTÉ? Prečo nosíme na ponožkách fajky nike, trojuholníky adidasu, skáčuce šelmy alebo hoci precízne vyšitý nápis LOANA a nie nápis DO SANDÁLOV NIE? A nech nezostaneme len pri prízemných esteticko-hygienických výzvach, ale prejdeme k podstate žitia: Prečo nemáme zvnútra topánok namiesto našej veľkosti radšej výrazný nápis, taký, aby sa nedal prehliadnuť, keď si ich obúvame: STOJÍ TI TEN ČLOVEK ZA TO ZA NÍM UTEKAŤ? Na pančuškách zvnútra, tam, kde to vidíte, keď sa pozeráte, ako sa vám zhrnuté navliekajú na nohy, by mohlo byť NEMRHAJ LÁSKOU NA TÝCH, ČO ŤA NEMILUJÚ. Hanbliví ľudia by si mohli kupovať košele, ktoré by na manžete mali napísané: NEPOZERAJ SEM, POZERAJ ĽUĎOM DO OČÍ. Niekomu by možno nestačilo nič tlačiť na oblečenie, lebo tomu nevenuje pozornosť, možno by sa zišlo zvážiť, či majú výzvy o rakovine a prostate uvedené na cigaretách na fajčiarov nejaký účinok a radšej ich vymeniť za odporúčania USMEJ SA alebo ZAVOLAJ MATKE. Možno by sa pár ľuďom zišlo mať na mobile nápis NEKLAM, AK TO NIE JE NEVYHNUTNÉ. Alebo AJ KEĎ JE ŠÉF STARÝ PAPAGÁJ, NEHOVOR TO VŠETKÝM.

Ak existuje aspoň minimálna možnosť, ako si pomôcť, netreba tú šancu zahodiť. Ja som si napríklad pre chvíle akútnej skepsy a malomyseľnosti kúpila tričko s nápisom IT CAN‘T GET BETTER. A nebudem v ňom nikam chodiť, len sa v ňom postavím pred zrkadlo a počkám, kým to konštatovanie celkom nespracujem. Keby som sa teda dlhšie neozývala, viete, kde ma nájdete.