Výchova a škola

Puberta: Nebojte sa jej!

Flákali ste školu, ušli z domu, vypili tatkovi whisky a mame šlohli tú peknú blúzku? Alebo ste tajne fajčili, šoférovali či nebodaj sexovali? A aká zodpovedná madam z vás vyrástla! Aj vaše deti z tej puberty raz vyrastú.

Každá puberta je iná, to je fakt. Ale niečo majú všetci zasiahnutí jedinci predsa len spoločné. Začínajú sa meniť, hormóny sa v nich búria, dospievajú. Každý po svojom. Niekto hlučne, niekto tichšie. Ale všetci viac menej trochu zmätene. My rodičia im máme pomáhať zorientovať sa, povzbudiť, pochopiť. Ale ako sa to dá, keď nás svojim správaním privádzajú do šialenstva?! Vyskúšajte týchto desať rád, získaných pozorovaním a skúsenosťami. Na každého niečo platí, verte, že aj na vaše pubertou trafené dieťa!

  1. Nevstupujte

Vstúpiť na jeho územie môže spustiť hystériu, záchvaty úzkosti, kopec otázok, alergií aj objavenie nových foriem života (najmä nedojedené obložené žemle pod vankúšom, trojtýždňová pizza pod posteľou, ale aj plesnivý puding na stole, pokazený jahodový jogurt v skrini či pochodujúci čierny banán roztlačený na zemi, ktorú vôbec nevidno). Lebo koberec je prekrytý hŕbou šatstva, učebníc, časopisov, obalov z čokoládových tyčiniek a čipsov, mokrých uterákov a plaviek, vysušených kvetov, prázdnych pohárov a iných nevyhnutných vecí, ktoré v puberte potrebuje vaše dieťa. Rodičia detí v puberte, ktorí už to majú za sebou preto svorne odporúčajú: je to teritórium vášho potomka, on v ňom žije, tak nech sa stará. On si doňho bude chcieť raz pozvať frajerku či ona svojho spolužiaka, ON stúpi do plesnivého ovocia a JEJ šaty budú smrdieť. Raz tá zmena príde, že im to bude vadiť! Neriešte to za nich, aby sa to naučili riešiť sami. Takže do jeho (jej) izby NEVSTUPUJTE! Alebo vstupujte čo najmenej!

  1. Nerozčuľujte sa

Byť rodičom dieťaťa v puberte je náročná, vyčerpávajúca a väčšinou veľmi obdivuhodná činnosť. Vaše milované a chutné dieťatko sa z ničoho nič mení na neriadenú strelu kritiky (nie vlastnej samozrejme), irónie, flákania, odvrávania, odúvania, flegmatizmu, prevracania očí, mudrovania, klamania či aspoň prekrucovania, účelového zabúdania, poučovania, hulákania, hlasného rehotu a naopak aj hluchoty pri počúvaní obľúbenej šialenej hudby v slúchadlách napríklad. Asi netreba pokračovať. Znie to ako z nejakej zle napísanej rozprávky, kde nevidno svetlo na konci tunela a už vôbec nie šťastný koniec. Ale ono to tam všetko je! Aj svetlo aj šťastný koniec. Naozaj! Nech vás drží pri zdravom rozume predstava, že toto všetko sa deje kvôli tomu, aby vaše odporné pubertálne decko konečne vypadlo z domu a vám to nebude ani trochu ľúto. Lebo vám sa vlastne uľaví. Isteže je táto predstava pritiahnutá za vlasy. Ale psychológovia tvrdia, že obdobie puberty je tu na to, aby si dieťa hľadalo svoje miesto na tomto svete ako čerstvý dospelý jedinec. Chce byť tým najlepším, chce sa stať hrdinom svojej doby, chce byť statočnejší, múdrejší aj citlivejší ako vy. Áno, je to ťažké. Ale doprajte mu to. S vlastným potomkom predsa nesúperíme. Vlastného potomka maximálne a bezvýhradne milujeme, podporujeme a chápeme. A ak ho aj nechápeme (váš pubertálny potomok je o tom presvedčený), platí pravidlo číslo dva: NEROZČUĽUJTE SA.

  1. Neporovnávajte

Možno máte viac ako jedno dieťa, a to prvé malo teda oveľa lepšiu pubertu ako to druhé. A o treťom radšej ani nehovoríte. Alebo váš ideálny sused! Je to rovesník vášho syna, na ktorom teda vôbec nevidno, že prechádza pubertou. Je slušný, vždy pozdraví, má jednotky a dvojky a nie trojky a štvorky ako váš syn. A vynáša smeti! A dcéra vašej kolegyne z práce už v sobotu uvarila celý obed, zatiaľ čo tá vaša spí každú sobotu do jedenástej a raňajkuje o dvanástej. Toto všetko si môžete všimnúť, môžete o tom potichu uvažovať, ale to je tak všetko, čo s tým môžete urobiť. Slovo je ako vták – vyletí a už ho nechytíte! Najmenej vhodné až zakázané je preto vyhadzovať porovnávacie fakty na oči vášmu neporiadnemu potomkovi v puberte. Jediné, čo tým dosiahnete je, že si bude menej veriť, prípadne vás bude považovať za niečo ešte oveľa horšie ako doteraz. Takže si otvorte radšej fľašku červeného a NEPOROVNÁVAJTE!

  1. Nepodceňujte

Keď vaše milé bábätko rastie a vyvíja sa do krásy, prechádza všetkými možnými obdobiami vzdoru, sebapoznania, presadzovania sa, učenia. Je to riadny kus cesty a vy ste boli od začiatku pri tom, formovali ste, čo sa dalo, ukazovali ste vzory, čo sa vám páči, čo už je cez čiaru. Vychovávali ste svoje dieťa najlepšie ako ste vedeli. V puberte vám zostáva len veriť, že to všetko vo vašom dieťati zostalo, že to tam niekde je a keď bude najhoršie, ozve sa to kdesi zvnútra. Ako keď magický šém zobudí Golema. Nemohlo sa to len tak vypariť, verte mi. A verte aj sebe a svojmu potomkovi. NEPODCEŇUJTE ani svoju výchovu a vplyv, ani svoje dieťa!

  1. Neplašte sa

Nádych, výdych a nádych. To že nedvíha telefón neznamená hneď, že leží na asfalte v kaluži krvi po páde z bicykla. Vlasy aj kabát nasmradnuté od cigariet nehovoria vždy presne o tom, že vaša dcéra hulí ako turek a spáva s dílerom trávy. A keď plače celý víkend, nemusí to byť nič fatálne. Len napríklad práve číta Twilight ságu a chcela by raz niekomu tak voňať ako Bella Edwardovi. Samozrejme, vždy je tu aj nejaká horšia možnosť, akú vidíme v médiách. Ale skúste najskôr vyčerpať všetky neuveriteľne obyčajné možnosti, kým chytíte paniku a prestanete triezvo uvažovať. Stres nikomu zdravie neprinesie, ani vám. A vaše dieťa vás potrebuje zdravú a silnú. Takže kým ste nevyčerpali možnosti: NEPLAŠTE SA zbytočne.

  1. Dôverujte

Nič sa nezískava naspäť ťažšie ako vzájomná dôvera. Je dobre, aby to váš potomok vedel skôr, ako sa dá zlákať na zlé chodníčky. Veľmi pomáha vymyslieť si nejaké tajné znamenie, ktoré poznáte len vy a vaše dieťa. V mladšom veku sme ho s dcérami používali ako znak nejakého nášho tajného sprisahania, o ktorom sme vedeli vždy len moja dcéra a ja. V staršom veku to potom funguje tak, že ak zlyháva akákoľvek forma komunikácie (lebo aj to sa v puberte stáva) ešte stále máte svoje špeciálne tajné znamenie, ktorým sa navzájom uisťujeme, že si ešte stále môžeme veriť. Na tajné znamenie sa nikdy nezabúda, je kľúčom k srdcu a k tej najhlbšej láske. Vymyslieť si takéto tajné znamenie nie je nikdy neskoro. Uistite týmto znamením svoje dieťa, že čokoľvek v živote spácha, akokoľvek zlyhá, vy tu budete vždy ako jeho mama a bezpodmienečne ho budete ľúbiť celý život! Spojte sa ním so svojim potomkom a DÔVERUJTE mu.

  1. Debatujte

Nekonečné množstvo hlúpych nedorozumení pramení z mlčania. Keď sa dvaja nerozprávajú, lebo jeden si myslí, že ten druhý ho urazil. Alebo ten druhý si myslí, že ten prvý by to nikdy v živote nepochopil. Prípadne rodič si myslí, že už všetko povedal a je to zbytočné. A pubertálne dieťa nemá chuť na debaty, lebo všetko je jasné a je to strata času. Dospelí sú divní a fakt ničomu nerozumejú. Lebo dávno zabudli, aké to bolo, keď boli mladí. Túto bariéru sa pokúste prelomiť. Skúste si spomenúť na vlastnú pubertu a vybrať formu rozhovoru. Nebýva to vždy jednoduché, ale miesto a správne načasovanie je veľmi dôležité. Vážne témy je vhodné preberať na neutrálnej pôde. Funguje napríklad pozvanie do kina a pred tým do cukrárne. Alebo na kávičku. Deti v puberte milujú pocit, že sú súčasťou nášho dospelého sveta. Dáte si spoločnú kávu v kaviarni, nebudete tým pádom zbytočne zvyšovať hlas a porozprávate sa ako dvaja rozumní ľudia. S veľmi dobrým výsledkom. Vyskúšajte pravidlo sedem a DEBATUJTE s vašimi deťmi. Po jednom samozrejme, nie so všetkými vašimi deťmi súčasne. Budete možno prekvapení, čo všetko sa zrazu dozviete.

  1. Pochváľte

Negatívna kritika je na vašom každodennom programe? Zase si nechala po sebe bodrel v kúpeľni! Dokedy budeš nechávať na stole tanier po raňajkách?! Prečo si už preboha neumyješ vlasy? Alebo aspoň topánky?! Si lenivý, drzý a ešte aj smrdíš!! Skúste si predstaviť svoj fakt ťažký deň v práci. Máte? Prídete domov a tam na vás vyskočí člen rodiny a povie niečo negatívne na podobný spôsob. To by k pozitívnemu výkonu nakoplo len skutočne veľmi silné povahy. V puberte je pre vaše deti takmer každý deň ťažký ako ten váš v práci. Vám sa to možno nezdá, ale je to tak. Keď máte na jazyku ďalšiu oprávnenú rodičovskú výčitku, skúste nájsť najskôr niečo, čo by stálo za pochvalu. Stačí maličkosť. Určite sa niečo nájde. Účes, úspech v škole, najedená mačka. Pomáha to motivovať. POCHVÁĽTE dieťa v každom veku.

  1. Pýtajte sa

Kto nič nerobí – nič nepokazí a kto sa nepýta – nič nevie. Verím, že vaše dieťa v puberte môže vyzerať nesmierne uzavreto, odmietavo až pohŕdavo voči všetkému, čo sa v rodine deje. Nemyslím, že sa máte pýtať: Čo bolo v škole? Kedy prídeš? Čo si dnes jedla? Ale skôr: Čo si myslíš o tom najnovšom oskarovom filme? Ktoré auto sa ti viac páči? Počula si už tú novú Lady Gaga? Kam by si išla radšej na prázdniny? Keby si vyhral v lotérii, čo by si si kúpil? Vy najlepšie viete, aký okruh tém by vaše dieťa mohol zaujímať. Presne cez to totiž pravdepodobne najčastejšie citovo a inak vydierate, keď už to inak nejde. Poznám to dôverne. Ale občas dobre namierená otázka zrazu zaiskrí v očiach vášho odmeraného potomka a vy sa celkom z ničoho nič možno dozviete, čo ste už mesiace potrebovali vedieť. Napríklad, že o tri dni ide celá jeho trieda na výlet a on sa veľmi teší. Len potrebuje nové tenisky. A opäť nastáva malé, ale predsa - zblíženie. PÝTAJTE SA!

  1. Vydržte

Nič nie je definitívne, ani puberta. Toto si opakujte ako mantru a skúste týchto desať rád použiť v praxi. Na sociálnej sieti radí jedna matka druhej zúfalej matke: dovoľ mu testovať život, je to ako cvičenie na kladine, nenaučíš sa, ak nechodíš na tréningy. Občas sú riadne tvrdé, ale skrátka aj o tom býva transformácia. VYDRŽTE a keď tomu nevďačnému decku vyvetráte v jeho neznesiteľne zahumusenej izbe, zavrite dvere, nech dnu nevidno. A dajte si drink. Na zdravie!