Zdravie

Hnačka u detí

Hnačka je spolu s dýchacími problémami najčastejšia diagnóza u detského lekára. Je to vlastne obranná reakcia organizmu, aby sa zbavil škodlivých látok črevným traktom.

Hnačky delíme na infekčné a neinfekčné. Neinfekčné sú vyvolané väčšinou stresom, zlými stravovacími návykmi alebo alergiami. Tento typ hnačiek je naozaj na vzostupe. Alergií na obvode neskutočne pribúda, ale nesmieme zabúdať aj na deti, ktoré trpia stresom v škole, sú silní introverti, ktorí všetko prežívajú vo svojom vnútre, alebo deti, ktoré trpia rozkolom v rodine a tlakom na ne.

Infekčné hnačky vyvolávajú vírusy - rotavírus najčastejšie, baktérie - campylobacter, salmonelóza, plesne - candida albicans a parazity - améba.

Vírusové hnačky sú veľmi časté v letných mesiacoch. Najčastejšie ich spôsobujú vírusy - enterovírusy a rotavírusy. Proti rotavírusom je dostupné očkovanie, ktoré treba absolvovať ešte v prvom polroku života dieťaťa. Hnačky nastupujú dramaticky, často aj s vysokou teplotou, ktorá ešte odvodnenie dieťaťa prehlbuje. Základ je teda zavodnenie dieťaťa, zrazenie teploty a nasadenie symptomatickej liečby - rehydratačný roztok + probiotiká.

Bakteriálne hnačky sú väčšinou sprevádzané veľmi zapáchajúcou, riedkou stolicou, často aj vysokou teplotou. Nie je potrebné, ak dieťa je inak dobre komponované, hneď nasadzovať antibiotiká - jediná pomoc je, ak dieťa baktériu samo vylúči. Pred 15timi rokmi bola strašiakom hnačkovitých ochorení salmonelóza, väčšinou prenášaná vajíčkami. V dnešnej dobe sa stretávame oveľa častejšie s baktériou Campylobacter, ktorá sa dostáva do tela detí nedostatočnou tepelnou úpravou hydinového mäsa. Doporučuje sa hydinu neumývať napr. v kuchynskom dreze , ktorý potom ostáva zamorený touto baktériou. Je nutné mať aj jednu podložku na krájanie mäsa a druhú na krájanie ostatných pokrmov, napr. zeleniny. Stáva sa aj, že uložíme zamrazené kurča na rozmrazenie do chladničky bez podložky. Ak z neho zopár kvapiek vody nakvapká na inú potravinu, ktorá sa nebude tepelne upravovať, už máme infekčné ochorenie "na programe".

Hnačky, ktoré vyvolali plesne, sa u starších detí vyskytujú len u detí imunokompromitovaných alebo po dlhodobom užívaní antibiotík. U malých detí, ak sa u dieťatka vyskytne Soor- múčnivka, teda biely súvislý povlak v dutine ústnej (väčšinou u dojčených detí) a pridruží sa hnačka , treba myslieť hneď na jej plesňový pôvod.

Hnačky popri parazitoch sa vyskytujú pri ich premnožení, ale nie sú raritné.

Prevencia

V rámci prevencie hnačkovitého ochorenia je samozrejme na prvom mieste hygiena. Treba mať vžité hygienické návyky, od ktorých za žiadnych okolností nesmieme upustiť. Umývanie rúk po použití toalety, umytie rúk pred každým jedlom, umytie rúk ihneď, ako sa vrátime domov, by malo byť základom. Nemôžme od našich detí chcieť, aby tak robili, ak sami nejdeme príkladom. Treba aj dbať na správny výber jedla, nezaťažovať ešte nevyzretý tráviaci trakt detí, riadiť sa sezónnymi jedlami. Deti naozaj nepotrebujú pochutiny, ani každý deň viacero noviniek v jedálničku. Neposielame tiež deti spať s plným bruchom, ani im nedovolíme sa bezprostredne po najedení bláznivo hrať. Je dôležité vymedziť si čas nielen na jedlo, ale aj na jeho trávenie v kľude.

Vek a hnačka

Zhodnotenie, že u malého dieťaťa ide o hnačku je ťažšie, lebo prvé mesiace dojčené dieťa môže mať viackrát za deň redšiu stolicu bez obtiaží. Ak dieťa vysaje veľa „predného" mlieka, môže byť stolica následne redšia a zelená, čo je ale úplne normálne. Ak má však dieťa staré približne 6 týždňov častejšie hnačky a neprospieva, treba tento stav riešiť. V zásade hovoríme u dieťaťa o hnačke, ak má riedku stolicu viac ako 3-5 x denne . U starších detí je diagnostika ľahšia.

Všeobecné pravidlá 

Ak má dieťa hnačku, je jedno, aký je jeho vek, musíme zabezpečiť dostatočný prísun tekutín. U dieťaťa musí byť časté močenie, moč nesmie byť tmavý, koncentrovaný, ale častý a svetlý.

Ak je dieťa len dojčené, zvýšime ponúkanie prsníka, s prestriedaním prevarenej detskej vody, po lyžičkách. Dôležité je, aby si rodič zapisoval každé jedno ponúknutie tekutiny, aby nestratil prehľad o množstve vypitej tekutiny. Stáva sa, že na otázku, či dieťa pije, rodič odpovedá, áno, však má stále fľašku v ruke, ale neuvedomí si, že za celý deň je to stále tá jedna, nedopitá fľaša. Ak dieťa nedostane dostatok tekutín, a tieto ešte stráca riedkou stolicou, dochádza k dehydratácii, strácajú sa minerály, tekutina z cievneho riečišťa, kolabujú cievy, dieťa sa dostáva do kŕčov, šoku a bezvedomia. Vždy je preto dobré, ak idete k lekárovi na vyšetrenie s dieťaťom s hnačkou, rovno doniesť do ambulancie moč dieťaťa, kde vie lekár veľmi jednoducho stanoviť stupeň jeho odvodnenia.

Na trhu je veľa rehydratačných roztokov pre malé deti, sú balené väčšinou jedna dávka v jednom sáčku, ktorý sa rozmieša v 250 ml prevarenej vody a tuto dávku rozdeliť už podľa veku cez deň. Deťom, ktoré sú dojčené, neprerušujeme dojčenie, medzitým po lyžičkách pridávame neperlivú minerálku či rehydratačný roztok. U väčších detí okrem rehydratačného roztoku je dobré uvariť mrkvovú polievku: ½ kg mrkvy na 1 liter vody (vodu, ktorá sa odparí doplniť), trošku soli, rozmixovať a podávať. Všetko, čo dieťa je, nech je kašovitej konzistencie (aj napr. banán rozmixovaný - vytvoriť banánovú kašu; tiež podávať uvarenú, rozmixovanú ryžu).

Starším deťom ešte môžeme pridať slabší čierny alebo repíkový čaj izbovej teploty a staré osvedčené čierne uhlie. Najlepšie je tabletu čierneho uhlia rozdrviť, aby absorbčná plocha bola čo najväčšia. Treba si dať pozor, aby ste nepodávali s čiernym uhlím aj iné lieky, lebo by sa "vynulovali" a neučinkovali. Veľa rodičov totiž siaha zbytočne po tzv. osvedčených liekoch proti hnačke, okrem čierneho uhlia, pričom je to zbytočné. Najprv treba zistiť čo je agens, a potom bojovať.

V posledných rokoch sú veľmi osvedčeným prostriedkom proti hnačke lieky obsahujúce Saccharomyces boulardi - probiotikum, ktoré si vie poradiť s hnačkami, ktoré nazývame "cestovateľské". Neurobíte nič zlé, ak preventívne pri hnačke, ktorá je naozaj patologická, toto probiotikum nasadíte.

Najobjektívnejším pozorovateľom dieťaťa je vždy rodič. Ak má dieťa zopár riedkych stolíc, a potom sa už stav upraví, netreba hned´ utekať za lekárom. Skôr sa treba zamyslieť, čo nášmu dieťaťu "nezapasovalo", čoho sa jeho telo potrebovalo zbaviť, resp. či mu nejdú zuby. Ak by sa hnačka po určitých jedlách opakovala, treba odsledovať, či sa nejedná o (často aj prechodnú) intoleranciu dieťaťa na danú potravinu. Povrch čreva sa u malých detí vyvíja, preto často dočasným obmedzením danej potraviny sa dieťaťu uľaví a po určitej dobe už túto potravinu toleruje.

A na záver jedna "babská rada" - moja stará mama mala vždy doma nasušené čučoriedky, ktoré nám ako deťom podala pri prvom prejave hnačky - a vždy pomohli. Žiaľ, údajne tie krásne, veľké, prešľachtené, čo teraz dostanete v obchodoch nepomáhajú, preto ak môžete, v lete sa skúste zásobiť čučoriedkami z divej prírody.

Autorka je detská lekárka.