Zdravie

Horúčka u detí

Horúčka je pre mnohých rodičov nesmiernym postrachom. Pritom by sme jej mali byť vlastne vďační, lebo nám hlási, hlavne u malých detí, že sa niečo s ich telom deje, a že rodič by mal začať sledovať dieťa pozornejšie.

Väčšinou je príčinou horúčky infekcia dieťaťa, či už vírusová alebo bakteriálna, ale aj prehriatie, alergická reakcia alebo dehydratácia organizmu. Častou chybou rodiča je meranie teploty odhadom rukou, rôznymi príložnými teplomermi v podobe plátku na čelo, a tiež nesprávnym vyhodnotením výšky teploty. Občas sentimentálne spomíname na spoľahlivé, ale potenciálne nebezpečné ortuťové teplomery. Nahradili ich digitálne teplomery, s ktorými sa dá merať teplota u malých detí v ústach, na čele, v konečníku, v uchu a u starších na čele a v podpazuší. Pre správne odmeranie teploty však dbajte o to, aby pokožka dieťaťa bola suchá, nie vlhká a dieťa musí naozaj teplomer správne v podpazuší fixovať. (Nemerajte ju cez oblečenie.) Pri meraní v konečníku musíme dieťa tiež správne polohovať, aby sme mu neublížili. Meriame v polohe na chrbátiku, so zdvihnutými, fixovanými nôžkami, s mierne nakrémovaným hrotom teplomera. Pri meraní v konečníku vždy 0,5 st. C odrátame - teda napr. pri nameraní 38,5 st. C má dieťa teplotu 38 st. C.

Vnímanie teploty, resp.horúčky je u každého rodiča individuálne. Stáva sa, že príde vyľakaný rodič s dieťaťom s údajom vysokej teploty a dieťatko má teploty 38 st. C. V inom prípade prichádza rodič po piatich dňoch teploty cez 39 st. C a je absolútne pokojný. Preto je veľmi dôležitá anamnéza - teda informácia pre lekára, lebo vnímanie rodiča je veľmi rozdielne, a tým aj zavádzajúce. Dôležité pre lekára je vedieť, ako reagovali rodičia dieťaťa v ich detstve, keď mali teplotu? Mávali veľmi vysokú teplotu pri bežných infektoch? Nemávali teplotu? Mal niekto v rodine kŕče v dôsledku teploty? (Pri veľmi vysokej teplote sú prevažne v dedičnej línii.) Ako ambulantná lekárka mám veľkú výhodu, lebo už „svojich pacientov" a ich reakcie poznám. Nemám rada pohotovostné služby, kde prichádzajú pre mňa neznámi rodičia s deťmi, s údajom teploty len pár hodín a ja neviem o nich nič iné. Stáva sa totiž potom, že dostávajú aj zbytočné lieky, lebo nikto nevie objektívne správne zhodnotiť, čo sa vyvinie z daného stavu. Sama neviem odhadnúť, do akej miery sa môžem na rodiča spoľahnúť. Preto vždy apelujem na rodičov, aby pri horúčke hneď nepodľahli panike, ale sami podali dieťaťu prvú pomoc - kľud na lôžku, tekutiny a ošetrenie teploty - a až potom zvážili nutnosť vyhľadania lekára.

Vo všeobecnosti platí tabuľka:

normálna teplota jedinca: 36-37 st C

zvýšená teplota/subfebrilita: 37-38 st C

teplota/febris: 38-39 st C

veľmi vysoká teplota: nad 39 st C

Prehriatie

K prehriatiu môže dôjsť ľahko hlavne v letných horúčavách, kedy je dieťa neprimerane teplo oblečené. Paradoxne ale tiež v zime - neriadime sa totiž kalendárom, ale počasím, ktoré vidíme za oknom. Poznáme totiž aj výrazne teplé dni v zimných mesiacoch. Vtedy sa snažíme oblečenie dieťa vrstviť, aby sa ľahko dalo prispôsobiť prostrediu, v ktorom sa ocitne. Stáva sa, že matka s kočíkom ide nakupovať do hypermarketu, seba vyzlečie a kabát prehodí cez kočík, kde leží jej naobliekané dieťa - tak mu príloží ešte jednu vrstvu navrch. Zlé je aj prekryť striešku kočíka plienkou či dokonca dekou tak, že dieťa nemá šancu dostať prísun čerstvého vzduchu a leží v kočíku ako v skleníku. Sú to extrémne situácie, ale žiaľ stále sa s nimi stretávame. Tam je pomoc veľmi jednoduchá: vyzliecť dieťa, podať mu tekutiny, ovlažiť ho vodou a teplota väčšinou zázračne klesá.

Odvodnenie/dehydratácia

Dieťa má vtedy buď nízky prísun tekutín, alebo úporné vracanie či hnačku. Tým stráca tekutiny a zvyšuje sa mu teplota. Vtedy je prvoradé zabezpečiť prísun tekutín. V prípade vracania či hnačky trpezlivo po lyžičkách, ale dôsledne a dlho. Najlepšie je zapisovať si každú jednu lyžičku, lebo po určitej dobe strácame prehľad.

Stáva sa, že rodič príde s dieťaťom do ambulancie s tvrdením, že dieťatko nemôže byť dehydrované, lebo stále pije. Ale neuvedomí si, že flaška v jeho rukách je od rána stále nevypitá. Deti často tekutiny odmietajú, najmä vtedy, keď sa najviac snažíme pitie im ponúkať. Je to však nevyhnutné. Malé dieťa je z 95% "plné vody" a túto vodu by aj malo piť. Nepotrebuje ochutené čaje, väčšinou granulované, s veľkým množstvom skrytého cukru, ani ovocné džúsy, ktoré sú vlastne plnohodnotným jedlom. Prevarená, vychladnutá voda je úplne najlepšia. Ak dieťa predsa len vodu odmieta, skúste kúpiť nejakú peknú slamkovú fľašu, pohárik - deti sa s patričnou dávkou fantázie dajú presvedčiť. V letných mesiacoch je úžasný pomocník melón, uhorka alebo hrozno, ktoré výborne hydratujú.

 Ak sa pýtate, ako spoznáme známky dehydratácie u detí, ktoré majú ešte plienku - správne predpokladáte, že sa treba orientovať podľa premočenia plienky. Plienka nesmie byť suchá viac ako 3 hodiny, pri látkových plienkach je to nie menej ako 6 plienok za deň. Ako matka viete, ako často dieťa močilo ako zdravé - tento rytmus by mal byť zachovaný aj v chorobe. Moč by mal byť bledej farby a bez zápachu. Tabuľky, koľko by malo dieťa v danom veku vypiť, zväčša nezohladňujú prípadné dojčenie, podávané polievky, ani ovocie, takže naozaj sa treba orientovať podľa moču.

Bakteriálna alebo vírusová infekcia 

Pri obidvoch infekciách teplota väčšinou prvé dva dni pretrváva, preto nemá zmysel hneď utekať k lekárovi. Ten len veľmi ťažko rozlíši, či sa jedna iba o infekciu, ktorú zvládne dieťa „vyležaním", alebo treba nasadiť antibiotiká. Samozrejme, ak má dieťa už svoje základné ochorenie, alebo ste boli v kontakte s chorobou, ktorá je infekčná a je predpoklad, že už viete, o čo sa jedná, zariadite sa podľa toho. Stáva sa, že rodič telefonuje na ambulanciu a žiada lekára, aby mu poradil, ako sa má zariadiť. Bohužiaľ, cez telefón sa nedá zodpovedne radiť so 100% spoľahlivosťou. Je naozaj dôležité zrážať teplotu aspoň dva dni. Ak ste aj potom neúspešní, treba vyhľadať lekársku pomoc. Samozrejme nie je to paušalizácia! Ak dieťa okrem horúčky vytrvalo vracia, nevie prehĺtať, úporne ho bolí hlava, tak treba návštevu lekára riešiť skôr.

Pri rozbehnutom infekte sú v tele tzv. pyrogény. Sú to vlastne telu cudzorodé látky - vírusy, baktérie, alergény, ktoré pôsobia na centrálny nervový systém na termoregulačné centrum. Tu sa vlastne spúšťa obranná reakcia organizmu – horúčka, ktorou sa aktivuje množstvo bielych krviniek, mobilizuje sa telu vlastný imunitný systém, ktorým sa znižuje v tele rast a množenie vírusov a baktérií. Preto nie je dobré hneď teplotu zrážať, spomaľujeme tým samoliečiaci efekt v tele. Horúčkou sa aj lepšie prekrvujú orgány a tkanivá v tele, čím sa urýchľuje prenos obranných látok k zápalovému ložisku. Na trhu je veľmi veľa "zaručených" liekov na zrážanie teploty, ktoré sa hrdia jej zrazením do pár hodín - ale to je práve kontraproduktívne.

 Zrážanie teploty

Základným pravidlom je teda nezrážať teplotu do 38,5 st. C. Samozrejme platí to na začiatku ochorenia, nie vtedy, keď je už dieťa veľmi vyčerpané a teplota ho vyčerpáva ešte viac. Je nutný absolútny kľud na lôžku, veľa spánku a tekutín. Strava by mala byť veľmi lahká (napríklad polievky), radšej menšie množstvo a častejšie, podstata je nezaťažovať organizmus. V chorobe rešpektujte apetít dieťaťa.

Ak sa teplota šplhá vyššie nad 38,5 st. C, treba po posúdení stavu dieťaťu podať liek vo forme sirupu, čapíka alebo tablety (v takom prípade treba dobre liek zapiť). Každý liek má aj svoje negatíva, preto si dobre prečítajte príbalový leták, najmä dávkovanie - frekvenciu a množstvo. V rodine by mali byť vždy viaceré formy liekov na zrážanie teploty - v prípade vracania čapíky, v prípade hnačky lieky do úst. Neexistuje teplota, ktorá by sa správnym postupom nedala zraziť, len v prípade už hospitalizáciu vyžadujúcich pacientov. Ak napriek pitiu a podaniu liekov teplota neklesá, musíme pristúpiť k fyzikálnemu zrážaniu teploty.

Tradujú sa zábaly na končatiny, hlavne v anglosaskej literatúre je toto časté. Má to však jedno Ale! Pri vysokej teplote sa urýchľuje metabolizmus, spotreba kyslíka stúpa, čo veľmi zaťažuje srdcocievny systém aj obličky. V prípade horúčky vidno, ako sa zrýchli dych dieťaťa, frekvencia srdca a končatiny - akrá chladnú. V prípade ich ochladzovania tento stav len prehlbujeme. Preto treba ochladzovať hrudník. Robíme tak buď zábalmi okolo hrudníka, nie na bruško, alebo u starších detí zabalením celého tela do mokrej, vlažnej plachty. Po prehriatí zábalu môžeme tento po krátkom oddychu opakovať. Medzi zábalmi treba stále kontrolovať teplotu, lebo ako je škodlivé jej prudké zvýšenie u dieťaťa, tak je škodlivé aj jej prudké znižovanie.

Snažíme sa udržiavať teplotu okolo 38 st. C. Veľakrát je príjemnejšie, ako pre rodičov, tak aj pre samotné dieťa, napustiť detskú vaničku alebo vaňu a dieťa kúpať resp. sprchovať. Ak má dieťa teplotu 39 st C a vo vaničke je voda 30 st. C, ide už o rozdiel 9 stupňov - to je teplota, ktorú musí dieťa telíčkom vysálať. Nebojte sa vody, v nemocnici aj deti s ťažkým zápalom plúc kúpu. Niektorí rodičia ešte stále bývajú zavádzaní poverami (snáď starších členov rodiny), že deti sa pri chorobe nesmú kúpať. Práve naopak! Vo vaničke formou hry dieťa ani nezbadá, že sa vlastne zráža jeho teplota. Po kúpeli ho zase zabaľte do sucha a odmerajte teplotu. Malé deti ešte nemajú celkom zrelé mozgové tkanivo. Ich termoregulačné centrum dokáže "prestreľovať", preto je nutná kontrola. Deti sa tiež ešte nedokážu potiť. Nie sú miniatúrou dospelých. Ak by sme ich prikryli viacerými prikrývkami, čo nám, dospelým, pomáha k vypoteniu, deti by sme zbytočne zase prehriali. Teda oblečenie má byť ľahké, priedušné bavlnené pyžamo, alebo len plienka, zľahka ich prikryte tenkou perinou alebo bavlnenou osuškou (podľa teploty okolia). Žiadne čapice, či hrubé svetre. 

Febrilné kŕče

Febrilné kŕče sú paradoxnou reakciou termoregulačného centra, v dôsledku ešte nezrelého mozgového tkaniva. Kŕče sa môžu vyskytnúť u detí od cca 6.mesiaca do 5 rokov života. Najčastejšie sa vyskytujú v 14. - 18. mesiaci života, a to prevažne u chlapcov. Naozaj je dôležité, aby ste si preventívne zistili, či v rodine z obidvoch strán nebol výskyt febrilných kŕčov, nakoľko je vedecky popisovaná ich dedičnosť. Samotné kŕče pôsobia veľmi hrozivo na okolie, na pohľad imitujú epileptický záchvat a pre rodičov sú vždy traumatickým zážitkom. Ako prevencia sa doporučuje kontrola teploty, zavodnenie dieťaťa a znalosť o tomto ochorení dopredu.

Ak už dieťa tieto kŕče dostane, snažíme sa ním nemanipulovať, v žiadnom prípade mu nechytať jazyk. Stačí, ak dieťa posunieme do priestoru tak, aby si neublížilo a stabilizujeme jeho polohu.  Kŕče väčšinou samy odoznejú veľmi rýchlo. Lieky ako prevencia sa už nepodávajú.

Záverom by som chcela ešte raz zdôrazniť potrebu odtabuizovania horúčky. Pozrime na ňu skôr ako pomocníčku v boji s infektami. Je pre nás stimulom, aby sme podali pomocnú ruku nášmu dieťaťu. Horúčka vo všeobecnosti aktivuje celý imunitný systém človeka a na druhej strane zoslabí chorého tak, že ten musí oddychovať v posteli - a tým zase rýchlejšie zregeneruje svoje telo.

Autorka je ambulantná detská lekárka.

Ilustračné foto: Pixabay