Zdravie

Bolesť hlavy

Bolesť hlavy je jedným z najčastejších symptómov, vznikajúci ako následok najrôznejších porúch či chorôb, ktoré sa diametrálne líšia svojou závažnosťou. Od nej závisí následná potreba reagovať, navštíviť lekára, obrátiť sa na rýchlu záchrannú pomoc alebo spoľahnúť sa na domácu liečbu. Všeobecne najuznávanejší systém klasifikácie bolestí hlavy vypracovala International Headache Society (IHS). Základom je členenie na primárnu a sekundárnu cefalgiu (bolesť hlavy).

Primárne bolesti hlavy sú zväčša predmetom záujmu neurológov. Najčastejšie sa vyskytujú naledovné:

MIGRÉNA (v samostatnom článku)

TENZNÁ CEFALEA

Tenzná cefalea je najbežnejším typom primárnej bolesti hlavy postihujúcim okolo 20% populácie v rozvinutých krajinách s maximom výskytu medzi 30. a 40. rokom. Charakterizovaná je obojstrannými, difúznymi, tupými, tlakovými bolesťami s miernou (prípadne strednou) intenzitou. Môže sa vyskytnúť i v kombinácii s bolesťami krčného svalstva a vyžarovaním bolesti do oblasti očí. V symptomatickej liečbe sa uplatňujú nesteroidné antiflogistiká (ibuprofen, naproxen) a ďalšie analgetiká I. typu ako paracetamol, prípade kombinácia s podávaním myorelaxačných látok ( = uvoľňujúcich svalové napätie). Vhodná je tiež úprava životného štýlu (napr. zaradenie pravidelnej fyzickej aktivity), nácvik relaxačných metód, prípadne psychoterapia.

Dôležitá je prevencia prechodu epizodického typu tenznej cefaley ( s max. počtom dní s bolesťou hlavy 15/mesiac) do typu chronického (počet dní s bolesťou hlavy viac ako 15/mesiac). Tento prechod býva často spojený s nadužívaním analgetík.

CLUSTER HEADACHE

Tento typ bolestí hlavy je v porovnaní s migrénou či tenznou cefaleou pomerne zriedkavý a postihuje najmä mužov v strednom veku. Ide o masívne, záchvatové, intenzívne, rezavé bolesti trvajúce 30-180 minút lokalizované jednostranne v oblasti očnice či spánku. Sprievodným javom je často slzenie, opuch viečka, potenie, zdurenie nosnej sliznice. Typicky sa opakuje viackrát denne počas niekoľkých dní až týždňov, po zbytok roka je pacient bez príznakov. V terapii sa používa najmä inhalácia 100% kyslíka a injekčné podávanie sumatriptanu.

Do skupiny sekundárnych bolestí hlavy patrí veľké množstvo klinických jednotiek nielen z odboru neurológie, ale i mnoho interných, chirurgických a ďalších ochorení, ktorých príznakom je (okrem iného) bolesť hlavy. Z tejto veľmi rozsiahlej skupiny je veľmi praktické vyčleniť zvláštnu podskupinu cefalgií pri závažnom, život ohrozujúcom ochorení.

Patria sem:

  • Subarachnoidálne krvácanie;
  • Bakteriálna meningitída;
  • Vírusová meningitída (meningoencefalitída);
  • Intrakraniálna expanzia - vnútrolebečný útlak;
  • Kraniocerebrálna trauma - poranenie lebky a mozgu.

K varovným príznakom, ktoré obvykle takéto bolesti hlavy sprevádzajú a nemali by byť bagatelizované patria:

  • poruchy vedomia (kvalitatívne/kvantitatívne);

  • akýkoľvek súčasný neurologický deficit (okrem migrenóznej aury) - napríklad poruchy citlivosti, ochabnutie či ochrnutie časti tela, poruchy videnia, poruchy pamäte, poruchy reči;

  • alarmujúca by mala byť tiež prvá bolesť hlavy u pacienta vo veku nad 40 rokov, náhla prudká bolesť objavujúca sa prvýkrát v živote či akákoľvek atypická, progredujúca cefalgia nereagujúca na obvyklú terapiu.

Pri vyššie spomínaných príznakoch je odporúčané ihneď vyhľadať lekársku pomoc.

MENINGITÍDA

Meningitída je zvyčajne celkové ochorenie, pri ktorom však prevládajú príznaky postihnutia nervovej sústavy. Podľa vyvolávajúceho činiteľa rozdeľujeme meningitídy na bakteriálne a vírusové.

Akútna bakteriálna (hnisavá) meningitída je závažne ochorenie centrálneho nervového systému. Viac než 80% hnisavých meningitíd je vyvolaných jedným z troch najčastejších pôvodcov - Streptococcus pneumoniae (pneumokok), Neisseria meningitis (meningokok) a Hameophilus influenzae. Ide o rýchlo prebiehajúce akútne ochorenie, ktoré začína z plného zdravia alebo po nevýrazných príznakoch ochorenia dýchacích ciest či stredného ucha, prípadne zvýšenej teploty. K hlavným iniciálnym príznakom meningitídy patrí horúčka, bolesť hlavy a zvracanie, citlivosť na vonkajšie podnety (svetlo, zvuk) s nasledujúcou poruchou vedomia. Niekedy bývajú prítomné i bolesti brucha a hnačky. Typické sú meningeálne príznaky - okrem mnohých, ktoré sú podrobne preverené lekárom pri vyšetrení, je to stuhnutosť šije pri pasívnom predklone hlavy. Pri začínajúcej sa meningokokovej sepse je dôležitým príznakom prítomnosť petéchií - drobných červených škvrniek na koži, umiestnených najčastejšie na koncových častiach končatín. Krvácavý výsev postupne pribúda a môže splývať do rozsiahlych útvarov. Podozrenie vychádzajúce z klinického obrazu musí byť potrvdené nálezom v mozgovomiechovom moku získanom pomocou lumbálnej punkcie. Pri diagnostike často to ešte býva vykonané CT mozgu (pre vylúčenie iných ochorení). Vnútrožilová liečba antibiotikami musí byť zahájená do 30 minút po lumbálnej punkcii, je rozšírená i o podávanie látok zabraňujúcim opuchu mozgu. Ďalšie opatrenia spočívajú v prísnom kľude na lôžku, podávaní infúzií, znižovaní horúčky, tlmení bolesti. Osoby, ktoré boli v blízkom kontakte s pacientom pred vznikom ochorenia spôsobeného meningokokmi a v dobe rozvíjajúcich sa príznakov spravidla dostávajú antibiotickú profylaxiu. Špecifická prevencia očkovaním je zameraná na jednotlivých pôvodcov (pneumokok, meningokok, hemophilus).

Pri vírusových neuroinfekciách ide o nehnisavé zápaly. Symptomatológia je často nešpecifická (viď nižšie). Najčastejšie sa v našich zemepisných šírkach objavuje stredoeurópska kliešťová encefalitída a herpetické neuroinfekcie.

Stredoeurópska kliešťová encefalitída je prenášaná kliešťom obecným. Následkom jeho aktivity (máj až október) sa maximum nových prípadov vyskytuje v letných mesiacoch. Po inkubačnej dobe 3-21 dní nastupujú (v 2/3 prípadov) necharakteristické príznaky ako únava, bolesti hlavy, svalstva, teploty. Klinické formy samotného ochorenia sú rôzne, od bezpríznakového priebehu až po závažnú neuroinfekciu, postihujúcu nervový systém v rôznom rozsahu. Pri postihnutí meningov (mozgových obalov) sú typické príznaky meningeálneho dráždenia (viď bakteriálna meningitída), naviac môže dôjsť k postihu samotného mozgu (meningoencefalitída) a miechy (meningoencefalomyelitída). Od rozsahu závisí výskyt ďalších príznakov- tras, postihnutie mozočka, závrate, postihnutie hlavových nervov, ochrnutie končatín). Z diagnostických metód je rozhodujúci odber mozgovomiechového moku a jeho následné laboratórne testovanie. Terapia je iba symptomatická (viď podporná terapia pri bakteriálnych meningitídach). Očkovanie pôsobí 2-4 roky.

Herpetické neuroinfekcie sú u človeka spôsobované vírusmi: Herpes simplex 1 a 2 (HSV 1 a 2), varicella-zoster vírus, Epstein-Barrovej vírus a cytomegalovírus.

Vírusy zo skupiny Herpes simplex spôsobujú ťažkú encefalitídu, rozhodujúce je vnútrožilové podávanie virostatík, vďaka ktorým úmrtnosť klesla zo 70% na 20%.

Varicella zoster vírus je pôvodcom ovčích kiahní, po aktivácii v dospelosti môže vzniknúť pásový opar, výnimočne vzniká však aj rozsiahla neuroinfekcia v podobe encefalomyelitídy (postihnutie mozgu a miechy). Terapia voľby sú virostatiká.

Meningoencefalitídy môzu byť taktiež spôsobené enterovírusmi, príznaky sa zhodujú s predchádzajúcimi. Keďže špecifická liečba neexistuje, je potrebné zabezpečiť symptomatickú terapiu. Tieto ochorenia majú spravidla menej závažný priebeh ako vyššie spomenuté.

SUBARACHNOIDÁLNE KRVÁCANIE (SAK)

SAK je závažný stav s vysokou mortalitou (úmrtnosťou), tvorí cca 5% z celkového počtu cievnych mozgových príhod a maximum jeho výskytu je vo veku 50- 70 rokov. Jeho najčastejšou príčinou je ruptúra aneuryzmy (vydutiny) mozgových tepien postihnutých aterosklerózou, zápalom, traumou či zmenených vrodenými chybami. Klinický obraz SAK závisí od rýchlosti krvácania a jeho rozsahu Charakteristická je veľmi náhla a prudká bolesť hlavy, často pri telesnej či psychickej námahe. Môže sa vyskytnúť i zvracanie, citlivosť na svetlo, nekľud, zmätenosť a rýchlo nastupujúce poruchy vedomia. Typickým nálezom je rozvoj meningeálneho syndrómu (viď vyššie, opozíca šije). Klinický priebeh môže byť komplikovaný opakovaným krvácaním alebo mozgovým infarktom. Pri podozrení na SAK na základe klinického obrazu je indikované CT vyšetrenie. Dôležitou súčasťou terapeutického prístupu je pozorovanie pacienta za účelom vylúčenia expanzie krvácania, opuchu mozgu, prípadne symptomatická liečba. V prípade, ak ide o krvácanie do atypických častí mozgu, spadá terapia pod kompetencie neurochirurgov.